IT rebeli a tech-piráti

Slovíčko rebel má svoj pôvod v latinčine. Odvodené je zo slova Rebellis, čo znamená búriť sa proti niečomu, takže rebel je podľa definície burič, ktorý presadzuje svoj názor a snaží sa o svojej pravde presvedčiť všetkých. A práve toto sa deje už vyše 40 rokov vo svete technológií.

Slovíčkom „GEEK“ dnes označujeme počítačového, resp. technologického nadšenca. U nás v bývalom Československu sme ich kedysi volali „kockáči“, pretože mali „veľké múdre hranaté hlavy ako počítače“. Veď kto by už mohol pochopiť niečo tak zložité ako je počítač, ak nie robotický kockáč?!

Rebélia je tradičné technologické uvažovanie. V každom správnom geekovi, či kockáčovi musí byť aj kúsok rebela. Keď pochopí celú tú mágiu digitálneho sveta a prenikne do podstaty jednotiek a núl, snaží sa svoje nadšenie preniesť aj na ostatných. Ostatne tak to robili aj všetci velikáni sveta IT.

Jeden z najznámejších technologických rebelov bol nepochybne Steve Jobs. Keď mu Steve Wozniak v roku 1975 ukázal novú hračku – počítač s klávesnicou schopný na televízore zobraziť písmenká, ktorý navyše sám vymyslel, navrhol a postavil – okamžite uvidel jeho potenciál. Snažil sa všetkých presvedčiť, že chcú a potrebujú domov počítač, čo bolo vtedy čosi nepredstaviteľné. Jobs videl do budúcnosti a  videl počítač v každej domácnosti, zatiaľ čo všetci ľudia vtedy vnímali počítače len ako ťažkopádne skrine s blikajúcimi žiarovkami, alebo extrémne drahé prístroje pre špeciálne využitie. Veď, preboha, na čo by komu bol doma počítač, no nie?

Jobsova vízia sa ukázala správnou a počítače si našli stabilné miesta v našich životoch. Rovnako tak sa splnila aj jeho vízia o digitálnej hudbe, keď uviedol prvý iPod a službu iTunes. iPod nebol prvý „mp3 prehrávač“, ale Jobs ako prvý pochopil, že treba robiť veci inak a okrem hardvéru ponúkol aj obsah v podobe služby iTunes. Revolúcia bola na svete. Málokto si však uvedomuje, že iPodu vďačíme aj za takú dnes banálnu vec, akou je nabíjanie hardvéru cez dátový kábel (USB). Prvý iPod síce využíval na prenos dát FireWire rozhranie, ktoré malo oproti vtedy pomalšiemu a rozšírenejšiemu USB množstvo výhod, no už vtedy dokázal popri prenášaní hudby do iPodu cez dátový kábel aj dobíjať jeho batérie. Túto myšlienku vzápätí začali kopírovať ďalší výrobcovia a preniesli ju aj na USB rozhranie.

Jobs v škole nechodil na prednášky, ale svoj čas venoval pre neho užitočnejším veciam. Miesto prednášok chodil napríklad na hodiny kaligrafie, kde sa naučil veľa o písmenkách. Keď sa rodil prvý grafický systém Apple, spýtal sa vývojárov, kde sa dajú vyberať rôzne druhy písma. Všetkých to zaskočilo, nakoľko to bolo príliš komplikované a nikoho nikdy nenapadlo vyrábať rôzne fonty. Jobs však trval na svojom a jeho team musel pracovať cez čas. Takže za to, že si dnes môžeme nabiť telefón cez klasický USB kábel, alebo že máme na výber rôzne druhy písma vďačíme najmä vízii jedného rebela, ktorý sa snažil vidieť a robiť veci inak.

Apple dnes čelí obrovskej kritike za to, že si dovolil odstrániť audio jack zo svojho nového iPhone a že zredukoval počet portov na svojom MacBooku a začal tvrdo presadzovať jedine USB-C. Len málokto asi vidí, že za touto rebéliou je snaha presadiť ešte viac všetko bezdrôtové a na všetko začať konečne používať len jeden konektor - či už budete potrebovať svoj hardvér dobiť, prenášať dáta, alebo pripojiť periférie vrátane tlačiarní, myší, klávesníc, reproduktorov, alebo aj monitorov. USB-C sa javí ako dobrá voľba úplne na všetko, takže by nám mohol jeden typ konektoru poslúžiť nezávisle na pripájaných zariadeniach. Ak by sme čakali, kým to pochopia masy ľudí, trvalo by to minimálne desaťročie, no ak im to „nadiktuje“ niekto ako Apple, zredukuje sa dramaticky čas potrebný na zavedenie tejto technológie ako nového štandardu. Veď kto chce, nech si zatiaľ kúpi a používa redukcie, alebo sa môže pridať a akceptovať nové rozdranie a zjednodušiť si život.

Ako sami vidíte, Jobsova rebélia žije aj po jeho smrti. O jeho „inom pohľade na bežné veci“ by sme mohli napísať niekoľko článkov, no bola by veľká škoda nespomenúť aj ďalších rebelov. Job celý život bojoval proti IBM, ktoré podľa neho predstavovalo všetko zlo sveta IT. Za jeho najväčšieho životného súpera je ale považovaný Bill Gates, ktorý dnes patrí medzi najbohatších ľudí na svete.

Zatiaľ čo Jobs pochádzal zo strednej vrstvy, Bill Gates pochádzal z bohatej rodiny a študoval na prestížnych súkromných školách. No, študoval asi nie je úplne správny výraz. Bill mal geniálnu pamäť a síce „študoval“ aj na Harwarde, no jeho denný a najmä nočný život sa točil prevažne okolo programovania a hazardných hier. Jeho obrovská vášeň bol poker a bol v ňom fakt dobrý. Napokon školu pre množstvo mimoškolských aktivít a rodiaci sa biznis opustil.

Je o ňom známe, že ako študent na univerzite viedol dosť búrlivý život a niekoľkokrát mal problémy aj s políciou. V roku 1975 ho zatkli za prekročenie rýchlosti a  niekoľkokrát aj za jazdu bez vodičského preukazu. Ukázal sa však ako skvelý obchodník keď dokázal predať niečo, čo nevlastnil. Áno, čítate správne, jeden z najväčší obchodov v histórii bol o predaji operačného systému DOS spoločnosti IBM, ktorý však ešte Microsoft nevlastnil. Microsoft DOS kúpil od jedného programátora za 50 tisíc dolárov až niekoľko dní po tom, ako sa dohodli na predaji jeho licencií so spoločnosťou IBM. Len pre zaujímavosť, v prvý rok na tom zarobili asi milión.

Rebélia pomohla Microsoftu dostať sa na špičku rebríčku sofvérových spoločností a udržať sa tam už vyše 40 rokov. Mnohé nápady, vrátane grafického rozhrania pritom – podobne ako Apple od Xerox PARC – jednoducho „okopírovali“ od iných. Gatesa by sme dnes mohli označiť za „piráta“, pretože pod zámienkou vývoja aplikácií získal od Apple prototyp Mac-ku a vytvoril podľa neho prvé verzie Windows. Jobs zas svoj team pracujúci na Macintoshi vyhlásil za pirátov (z fr. pirate /peiratés = lupič) a na firemný stožiar vyvesil pirátsku vlajku s logom Apple namiesto pásky cez oko s pamätnou vetou: “Je omnoho zábavnejšie byť pirátom, než sa pridať k námorníctvu.”

Trochu „piráti“ boli aj zakladatelia CompaQ (dnes je značka súčasťou firmy HP), ktorí naklonovali BIOS aby mohli predávať klony IBM PC. IBM sa totiž spoliehalo na systém Microsoftu, na procesory Intel a bežne dostupné súčiastky. Jediné, čo mali vlastné a patentovo dobre chránené bol BIOS, čiže niečo ako „firmvér“ počítaču, cez ktorý komunikovali medzi sebou súčiastky. Pomocou reverzného inžinierstva sa však podarilo vytvoriť jeho klon, čo umožnilo firme CompaQ a ďalším výrobcom vyrábať 100% IBM kompatibilné PC. Aj vďaka takýmto ľuďom si dnes môžeme poskladať PC z ľubovoľných komponentov od rôznych výrobkov.

A zabudnúť nesmieme ani na open-source komunitu a najmä na Linusa Torvaldsa, ktorý vytvoril dnes najrozšírenejší operačný systém na svete – Linux. Možno o tom netušíte, ale nájdete ho v množstve zariadení vo vašom okolí – od mobilov s Androidom, ktorých jadro beží na Linuxe, cez routery, televízory, NAS, kamery, smart zariadenia,...

Takto vyzerá centála Linux - celosvetová ;-)

Linus sa rozhodol ísť proti prúdu a svoj systém venoval k bezplatnému použitiu. Podobne tak sa vzdal všetkých výhod v prospech ľudstva aj Tim Berners-Lee, ktorý vytvoril WWW (zjednodušene by sme mohli povedať, že „vynašiel web“). Dnes sám tvrdí, že prístup k webu by mal byť pre všetkých ľudí na svete rovnakou samozrejmosťou, ako napr. prístup k pitnej vode. Alebo taký Raymond Tomlinson, ktorý vymyslel „zavináč“ a systém posielania správ medzi počítačmi (e-mailov). Ak by sa pred 45 rokmi rozhodol inak, dnes by sme možno za každý poslaný e-mail platili „elektronickú poštovú známku“ (licenciu) a svet by asi vyzeral inak.

Mohli by sme takto pokračovať ešte tisícmi ďalších geniálnych geekov, pretože (ako bolo povedanú v úvode) v každom správnom geekovi je aj kus rebela a vďaka ich rebélii stále napreduje technologický vývoj ľudstva.